BRUTE – Essence of Tyranny

O vydanie „Essence of Tyranny“ sa postaralo vydavateľstvo Gothoom Productions, ktoré s kapelou spolupracovalo aj pri doske „Pillory“ z roku 2014. Novinka je venovaná Jurajovi Haríňovi, ako aj jeho vydavateľstvu Slovak Metal Army.

Neustále problémy so zostavou, to je už asi nekonečný údel skupiny BRUTE. Z obdobia predošlej nahrávky „Henchmen“ z roku 2017 (recenzia TU), ostal v skupine iba Štefan „Steve“ Tokár, teda človek najpovolanejší. Pišta je neústupný bojovník a dríč, ale neustále dookola riešiť personálne zmeny a investovať energiu na látanie zostavy a nie na tvorbu, musí byť naozaj frustrujúce. Skutočne by som tejto kapele už prial personálnu stabilitu.

Na album čakali fanúšikovia 5 rokov, ale najväčší podiel na zdržaní vraj nemala obmena členov, ale koronavírus. Nahrávanie prebehlo opäť v domovskom štúdiu Tetradrot vo Vranove nad Topľou. Musím povedať, že BRUTE ma s novým materiálom trocha prekvapili. Očakával som death metal s dôrazom na atmosféru a melodickými linkami poprepletanými technikou a brutalitou. Taký mix z obdobia „Sophisticated Atrocity“ z roku 2012 (recenzia TU) a už spomínaný album „Henchmen“.

Úvodná skladba „Splintered“ s introm ako z nejakého špionážneho filmu a gitarovou vyhrávkou dávala spočiatku pocit, že možno som mal aj pravdu. Ale to fakt bolo len spočiatku, pretože v nasledujúcich sekundách sa nastaví charakter celej dosky, ktorý sa nesie nahrávkou až do konca.

O akom charaktere píšem? Nie je to nič menej ako solídny mlynček na mäso a pokojne môžeme operovať so škatuľkou brutal death metal. Pišta sa doslova odtrhol z reťaze, keď servíruje poslucháčom ukrutnosti ako na prvotných demonahrávkach (potvrdením nech je zaradenie skladby „Furious Pictures and Agony“ z rovnomenného dema, z čias, kedy značka BRUTE fungovala ako jednočlenný projekt) alebo z obdobia „Pillory“.

Gitarové príspevky obsiahnuté často krát v nekompromisnom, ba priam až surovom riffovaní v spolupráci so zabijáckou artilériou hosťujúceho poľského bubeníka Krzysztofa Klingbeina, vytvárajú smrteľnú kombináciu. Pišta vstupoval do štúdia poriadne pripravený, a ako sám povedal, gitarové časti ovládal už aj odzadu.

Je však obdivuhodné, ako dokáže kapela skĺbiť tento drviaci a zúrivý efekt zároveň s technickým poňatím hry a popri tom to nepôsobí rušivo ani samoúčelne. Týmto by som rád zameral pozornosť na nového basgitaristu Jara Ďurecha. Jeho ekvilibristická hra posúva zvuk BRUTE na úplne nový level a veľmi ma baví. Miestami má až jazzový charakter a popri tom beštiálnom trhaní hláv a údov vám jeho vyhrávky ponúknu zrazu niečo sofistikované. Je to výborný osviežujúci prvok.

Ďalšia nová akvizícia (tentokrát za mikrofónom) Dominik Mesaroš drží svoj prejav v nenásilnom growlingu, občas zájde do hlbších polôh, ešte o čosi menej do tých revaných. Jeho vokál je jemne ozvláštnený ozvenou a v istých momentoch mi pripomína Billa Robinsona z DECREPIT BIRTH.

Ozrutnosť nového počinu sa koncentruje hlavne v prvej polovici hracieho času. Nie, že by to potom bolo ktovieaké „piánko“, no prvé štyri záseky sú poriadna jazda. Už spomenutá „Splintered“ má hlavnú zbraň v nasekaných riffoch a priamočiarejších medzihrách, ale je zmierňovaná gitarovými vyhrávkami. Ale ďalej už sóla nečakajte. Moja najobľúbenejšia skladba je „Sated by Domination“ a predstavuje nádherné zverstvo, ale aj technickú zručnosť zúčastnených. Podobnými atribútmi disponuje aj „Torturous Presence“.

„Greatest Pain“ je zas skvelá hitovka s čiastočne hravým prístupom. Jemné zvoľnenie tempa a náznak prichádzajúcich zmien do druhej polovice dosky nastáva v piatej „Disheartening Temptation“. Skladba so sekajúcimi riffmi obmieňaná nástrelmi bola svetu prezentovaná už v roku 2018. V „13th Chamber“ môže máličko prekvapiť black metalový závan. Záverečná „Indelible Taint“ sa najprv javí ako brutálny nášup, ale neskôr prichádza na rad zmena a vôbec sa nebojím napísať, že až v podobe umeleckého death metalu s progresívnymi prvkami, pričom hlavnú úlohu hrá opäť fantastická basgitara. Jednoducho, chuťovka!

BRUTE nahrali album, o ktorom sa už teraz dá bez pochyby povedať, že bude figurovať v rebríčkoch toho najlepšieho, čo na domácej scéne extrémneho metalu vzniklo v tomto roku. Na záver už len dodám, že v nasledujúcich koncertných aktivitách kapelu plne podporujem v tom, aby do setlistu zaradila čo najviac nových skladieb, lebo ten materiál si to stopercentne zaslúži.

Album na recenziu poskytla kapela BRUTE.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla