BUDAPEŠŤ. Voľba preto padla na Budapešť, konkrétne miestny Barba Negra Music Club, kde sa štvorica z ďalekej Kalifornie ukázala po vyše dvoch rokoch a tentokrát znovu s hrdým označením „sold out“! Keďže ide o moju tretiu návštevu spomínaného rockového stánku, môžem smelo písať o vskutku ideálnom mieste na podobné koncerty. Úctyhodná kapacita (okolo 1500 – 2000 hláv), rozľahlé nádvorie, veľké javisko, bohatý výčap, VIP balkón, šatňa a dokonca i množstvo parkovacích miest v okolí.
Kvarteto momentálne tvrdo zarezáva na svetových pódiách a po siahodlhom maratóne po USA, prišla konečne rada aj na vytúženú Európu. Vopred avizovaná, takmer trojhodinová prehliadka hc/thrashovej nespútanosti, sľubovala veľmi veľa, hlavne keď berieme do úvahy solídnu „live“ formu Američanov, absenciu zbytočného predskokana, do poslednej maličkosti prepracovanú scénu i bohatý setlist.
Štartuje sa na sekundu presne a natrieskaná sála je svedkami mimoriadneho nástupu za úvodných tónov „Imperium“, kedy si chalani hneď na samý úvod podmaňujú úplne oddané publikum. Vrie to doslova ako v parnom hrnci! Mocný zvuk len dokresľuje výsledný dojem z výbornej šou, ktorá minimálne vo svojej prvej polovici nemá najmenšiu chybičku. Kapela navzdory kritickým ohlasom na novinku vsádza na viaceré ukážky z deviatej štúdiovky, nech už ide o single „Volatile“, „Beyond the Pale“, „Catharsis“, „Kaleidoscope“, no fanúšikovia pochopiteľne najviac reagujú na tutovky „Ten Ton Hammer“, „The Blood, The Sweat, The Tears“, „From This Day“, „Bulldozer“ a epické suity „Now We Die“, „Clenching the Fist of Dissent“, „Locust“.
MACHINE HEAD taktiež jasne ukázali, že vedia umne pracovať s dramaturgiou. Každý väčší blok skladieb je totiž uťatý zaujímavým sólovým partom, baladou „Darkness Within“ (tá zároveň zaistila priestor pre jediný väčší príhovor frontmana Roba Flynna) a „Behind the Mask“, čo vďačne poslúži na malé načerpanie síl. Po zlatom klinci v podobe kultovej hitovky „Davidian“ však končí hlavný program celého setu a práve s príchodom prídavkovej časti, badať na tvárach fanúšikov drobné známky únavy.
K zmierneniu príliš nepomohol ani výber záverečných čísel, kde rada pomalších veci „Exhale the Vile“, „Triple Beam“ a „Game Over“ skôr prehĺbila nastúpenú letargiu, teda veľká vďaka aspoň za rýchle granáty „Aesthetics of Hate“, „Blood for Blood“ či majestátnu hymnu „Halo“. S razantným výstrelom konfiet je tu aj definitívny cieľ obrieho maratónu za účasti famóznych MACHINE HEAD, ktorí za pomoci divokého budapeštianskeho publika dokázali vytvoriť jeden nezabudnuteľný večer.
PLUSY:
MACHINE HEAD, zvuk, absencia predkapiel, časová presnosť a organizácia, divoké publikum, výborná atmosféra, vypredané hľadisko,
MÍNUSY:
Predražený merchandise
